Závislosť dieťaťa – tabu starostlivého rodiča?
Hovoriť v spoločnosti o tom, že má človek dieťa v liečebni pre závislosť od drog asi nie je príjemné žiadnemu rodičovi. Prinášame rady, ako túto životnú etapu zvládnuť.
Hovoriť v spoločnosti o tom, že má človek dieťa v liečebni pre závislosť od drog asi nie je príjemné žiadnemu rodičovi. Prinášame rady, ako túto životnú etapu zvládnuť.
Ľudia sú tvorovia spoločenskí a je prirodzené, že sa zaujímajú o osudy druhých. Tým skôr, ak sú to osudy neobvyklé. Pripravte sa na to, že môžete byť v spoločnosti konfrontovaní s priamou otázkou, ak sa vaše dieťa s podobným problémom lieči. Azda ešte častejšie bude zrejmé, že "to" vo vzduchu visí, ľudia informáciu zdieľajú, ale nikto nenachádza odvahu citlivú tému načať.
Uväznený v tajomstve
Bežnou túžbou býva aféru skryť pred zrakmi verejnosti v duchu hesla "Čo sa doma navarí, to sa doma aj zje". Už z gréckych bájí však vieme, že kráľ Midas má oslie uši a na udržanie tajomstva nie je vhodné sa spoliehať. Celé spiknutie nutné na utajenie je náročné a vytvára nezdravé ovzdušie, nutnosť klamať a manipulovať informáciami.
Ako dovnútra, tak von
Situáciu prijmite vnútorne. Je prirodzené a pochopiteľné, že vo vás liečba potomka vyvoláva mnoho silných pohnútok. Priznajte ich sami sebe a prežite ich. Nájdite si niekoho, komu sa môžete zveriť: priateľa, príbuzného, terapeuta, kňaza. Vedzte, že úľava príde. Keď situáciu prijmete, budete rozhovory absolvovať ľahšie a nebudete musieť napríklad vypuknúť v plač.
Vina
To otvára otázku viny. Čo som ako rodič urobil zle? Zlyhal som? Na tieto otázky sa odpoveď nehľadá ľahko a rozhodne nie je možné postupovať podľa jednej šablóny. Všeobecne je vina na oboch stranách. Vo veciach závislosti hrá zrejme dosť silnú rolu aj genetika – a aké gény dieťaťu odovzdá, to si človek predsa len nevyberá.
Svetlo na konci tunela
Snažte sa dívať do budúcnosti s nádejou, udržujte v sebe iskru. Dobre, dieťa je závislé. Ale lieči sa! Mnoho ľudí beznádejne závislých sa nelieči a liečiť nebude, napriek tomu, že mnohí za to zaplatia zdrvujúcu cenu. Liečiť sa, to znamená priznať zlyhanie, znamená to chuť rásť a učiť sa. Už len fakt, že niekto skúša byť lepším a zrelším človekom, je úctyhodné! A nie bežné!
Okrem toho, závislosť od látky nemusí znamenať nič strašné. Koľko ľudí fajčí, koľko ich denne pije alkohol (aj jeden drink denne, mimochodom, odporúčaný WHO ako prevencia ochorení ciev, je alkoholizmus)? Koľko ľudí berie denne tabletky na spanie, na bolesť, na upokojenie? Mnohí závislí sa neberú ako žiadne "trosky" ani sa troskami nikdy nestanú. Aj špinavý feťák na vnútrožilových drogách sa, keď abstinuje, môže pokojne stať rešpektovaným členom spoločnosti.
Látková závislosť patrí k ľuďom všetkých národov odnepamäti. Ide len o to, koľko sa za závislosť platí, aká je jej cena. A ľudia chorí sú potom tí, ktorí si svoje drogy vážia viac než… Život? Rodinu? Prácu? Zdravie? Koníčky? Peniaze? Čas? Šport?
(shmt)
Zdroje:
The New York Times - My Addicted Son: www.nytimes.com
Not Alone - Children Experiencing Addiction in the Family: enotalone.com