Užívanie drog zvyšuje riziko prenosu infekčných chorôb
Vnútrožilová aplikácia návykových látok je jedným z najrizikovejších spôsobov ich užívania. Nielenže užívateľa ohrozuje napríklad tvorbou modrín a žilových trombóz, ale tiež pomerne vysokým rizikom prenosu infekčných chorôb.
Vnútrožilová aplikácia návykových látok je jedným z najrizikovejších spôsobov ich užívania. Nielenže užívateľa ohrozuje napríklad tvorbou modrín a žilových trombóz, ale tiež pomerne vysokým rizikom prenosu infekčných chorôb.
AIDS a tí druhí
Najčastejšie sa pri rizikách infekcií u narkomanov, ktorí si drogy aplikujú do žily, hovorí o nákaze vírusom HIV. Tento vírus sa prenáša jednak touto cestou a jednak je možné sa nakaziť napríklad pri pohlavnom styku alebo pri transfúzii krvi.
Ďalším z možných rizík nákazy je nákaza hepatitídou typu C a B. Žltačka typu B má o niečo priaznivejší priebeh a lepšiu nádej na definitívne uzdravenie. Okolo 95 percent nakazených sa infekcie zbaví a získa celoživotnú imunitu. Oproti tomu chronická infekcia zvyšuje riziko cirhózy a rakoviny pečene.
Pri žltačke typu C už taká priaznivá nádej nie je. Až v prípade 90 percent nakazených ide o chronickú infekciu. Počas 20 rokov sa u tretiny pacientov vyvíja cirhóza. Každý dvadsiaty z nich má rakovinu pečene.
Nebezpečenstvo pre srdce
V poslednom čase sa u vnútrožilových narkomanov stále viac objavuje napríklad endokarditída. Ide o zápal vnútornej časti srdcovej steny. Na nej, a tiež na srdcovej chlopni, sa s obľubou usádzajú rôzne baktérie, najmä kožné formy stafylokokov, streptokokov, enterokokov, ale i vírusy alebo huby. Tie niekedy patria medzi bežnú mikroflóru ľudského tela, do krvi sa dostanú cez zle očistené miesto vpichu a kvôli špinavej ihle. Medzi prejavy patrí zvýšená teplota, zimnica, malátnosť a únava. K prejavom endokarditídy patria i niektoré kožné zmeny. Na očných spojivkách a koži na krku si môžete všimnúť známky drobného krvácania do kože. Krvácanie do nechtových lôžok pripomína triesky vrazené pod nechty. Zhruba u každého štvrtého chorého sa objavujú i tzv. Oslerove uzlíky. Sú to malé mäkké hrbolčeky na bruškách prstov a na nohách.
Výskyt infekčnej endokarditídy je spojený najmä s nesprávnym užívaním substitučnej terapie. Miesto toho, aby tabletky prehĺtali, rozpúšťajú si ich narkomani v studenej vode a túto zmes si bez zahriatia aplikujú. Tým nedôjde k usmrteniu baktérií a tie sa dostanú do organizmu.
Ako sa nákazám brániť
Najlepšou prevenciou nákaz je, samozrejme, vôbec drogy neužívať, poprípade ich injekčnú aplikáciu vymeniť za užívanie perorálne, teda užívanie tabletiek. To sa využíva napríklad aj v tzv. substitučnej terapii. Tá sa používa ako liek pri odvykaní závislosti od opiátov.
Čistá striekačka znižuje riziko infekcie
Aspoň znížiť riziko nákaz je možné pri pravidelnej výmene injekčných striekačiek a ihiel. Narkoman by tiež mal mať iba svoje "nádobíčko" a nemal by si od nikoho napríklad ihly požičiavať. Pri požičiavaní ihiel sa totiž môže stať, že jeden nakazený narkoman dokáže rozšíriť nákazu medzi ostatných.
Samozrejmosťou by tiež mala byť dezinfekcia kože pred vpichom. Je jasné, že špeciálne dezinfekčné prostriedky si bude narkoman asi zaisťovať ťažko, napriek tomu sa dá odporučiť aspoň koncentrovaný alkohol. Ten by však mal pochádzať z čistej fľaše, nie z už otvorenej, pretože i v slinách a dutine ústnej sa vyskytuje veľké množstvo mikróbov. Narkoman by si tiež mal drogu pred aplikáciou poriadne "upraviť". To je bežné napríklad pri aplikácii heroínu, že sa prášok rozpustí a potom sa takto "vyčistená" a baktérií zbavená tekutina vstrekne do žily.
Aj napriek tomu však stále najlepšou prevenciou zostáva vyššie uvedené zbavenie sa drogovej závislosti, poprípade pravidelná výmena injekčných striekačiek.
(kam)
Zdroj: www.virology-online.com
www.os-prostor.cz