Príčiny závislostí pod drobnohľadom
Niekoľko desaťročí si výskumníci lámali hlavy, čo vedie niektorých z nás k tomu, že siahneme po droge či alkohole. Snahou bolo objaviť, či ide o nejaký konkrétny faktor v prostredí, alebo priamo v našom biologickom nastavení.
Niekoľko desaťročí si výskumníci lámali hlavy, čo vedie niektorých z nás k tomu, že siahneme po droge či alkohole. Snahou bolo objaviť, či ide o nejaký konkrétny faktor v prostredí, alebo priamo v našom biologickom nastavení. Žiadna prvotná príčina alebo jeden obzvlášť závažný rizikový faktor však neexistujú. Vec je omnoho zložitejšia a toho, čo nás ovplyvňuje, je viac.
Korene zla
Medzi široko rozšírené rizikové faktory patria:
- Genetické dispozície. Je jasné, že deti vyrastajúce v rodine alkoholikov majú tiež vyššie riziko, že skončia pri pití. Je dokonca známe, že u viac než 60 % „pijanov“ sa alkoholizmus niekedy predtým vyskytol v príbuzenstve.
- Duševná choroba. Pomerne veľký počet závislých ľudí trpí úzkosťou, depresiami alebo zmenami nálad – tie prirodzene môžu viesť k závislostiam alebo ich zhoršovať.
- Skoré experimentovanie. Čím skôr si človek začne s nejakými drogami, tým pravdepodobnejšie spadne do závažnej závislosti.
- Spoločenské prostredie. Ak žijete, pracujete či študujete niekde, kde sa pitie a branie drog považuje za „normálne“, alebo ak je opíjanie sa do nemoty vo vašom kolektíve bežnou formou zbližovania, tak máte väčšiu šancu skĺznuť na šikmú plochu aj vy.
- Trauma z detstva. Vedci okrem iného zistili, že fyzické násilie na deťoch, pretrvávajúci konflikt v rodine, sexuálne zneužívanie či iný podobný traumatizujúci zážitok z detstva môže v mozgu nastaviť väčšiu citlivosť na drogy a tým aj zvýšenú náchylnosť na návyk.
Môže za to dopamín?
Tím výskumníkov z New Yorku nedávno prišiel s hypotézou, podľa ktorej všetky látky, ktoré dokážu výrazne meniť našu náladu, zároveň dokážu aj zdvihnúť hladinu dopamínu v mozgu. Ten je spojený so všetkými príjemnými pocitmi a jeho hladina v mozgu sa dvíha vtedy, keď napríklad vyhráte v kartách či vás niekto pochváli, pohladí či pobozká. Biochemické procesy v našej hlave sú však v skutočnosti omnoho zložitejšie a dopamín nie je jedinou látkou v nich zahrnutou. Napriek tomu stopy vedú práve k nemu.
Či už tak, alebo tak, isté je, že abstinencia nemusí iba zastaviť fyzické a psychologické poškodenie, môže ho dokonca zvrátiť. Dokonca aj keď sa proti vám spriahne okolie a gény, nejde o žiadne prekliatie a neznamená to, že musíte byť navždy závislí.
(dak)
Zdroje:
www.hbo.com
www.time.com