Vplyv podávania metadonu alebo buprenorfínu na adherenciu k vysoko aktívnej antiretrovirálnej terapii: kohorta štúdie MANIF 2000
Úspešnosť terapie je však závislá od compliance a adherencie pacienta k HAART. Cieľom popisovanej štúdie bolo zhodnotenie vplyvu perorálne podávaného metadonu a buprenorfínu na adherenciu k HAART u pacientov, u ktorých k prenosu HIV došlo cestou kontaminovaných ihiel.
V štúdii bolo zahrnutých celkom 276 pacientov na opioidnú substitúciu s prvým kontaktom s HAART (celkom absolvovali 1 558 návštev). HAART bola podávaná pacientom v Marseilles, Nice a v centre Paríža. Pacienti boli klasifikovaní podľa typu substitúcie a pokračovania v intravenóznom užívaní opiátov.
Ako referenčné kategórie boli braní tí pacienti, ktorí trvalo abstinovali od injekčného podávania a zároveň neužívali perorálnu substitúciu. Vo výsledkoch štúdií bol korelovaný vplyv alkoholizmu, prítomnosť depresívneho ochorenia a pacientmi zaznamenávaných nežiaducich účinkov.
Adherencia pacientov, ktorí v dôsledku podávania perorálnej substitúcie úplne zanechali intravenóznu aplikáciu drogy, bola porovnateľná s referenčnou kategóriou. Pri intravenóznej skupine užívateľov bolo riziko non-adherencie dvakrát (u perorálne substituovaných) a trikrát (u nesubstituovaných) vyššie (p < 0,01) v porovnaní so skupinou abstinentov. Čas trvania substitúcie s injekčnou abstinenciou bol navyše štatisticky významne spätý s lepším virologickým obrazom.
Štúdia jednoznačne ukazuje, že dostupnosť a účinnosť perorálnej substitučnej terapie podporuje adherenciu k HAART u intravenóznych užívateľov opiátov. Výsledky jednoznačne obhajujú široké nasadenie perorálnej substitúcie v oblastiach, kde je HAART bežným terapeutickým postupom a kde je infekcia HIV často dôsledkom intravenóznej aplikácie opiátov.
(dre)
Zdroj: Roux P. a spol., Addiction. 2008 Nov;103(11):1828-36.