Sú HIV pozitívni pacienti po ukončenej liečbe hepatitídy C pegylovaným interferónom s ribavirínom náchylnejší k relapsu?

Najnovšie štúdie preukázali, že u ľudí zaťažených HIV pozitivitou, ktorí ochorejú vírusom hepatitídy C (HCV), nedochádza k častejšiemu relapsu ochorenia v porovnaní s HIV negatívnymi osobami.

Skorší skepticizmus

Predchádzajúce štúdie naznačovali, že HIV pozitívni pacienti s koinfekciou hepatitídy C (HCV) môžu mať sklon k rýchlejšej progresii pečeňového ochorenia a môžu horšie odpovedať na terapiu založenú na interferóne.

Na 17. medzinárodnej konferencii o AIDS v Mexiku bola španielskymi vedcami zmienená hypotéza, že účinok kombinácie pegylovaného interferónu s ribavirínom je u HIV pozitívnych pacientov redukovaný a môže byť asociovaný s väčším rizikom relapsu HCV po ukončení liečby, a to aj pri RNA HCV supresii touto liečbou, teda oneskorene. Vedci vychádzali zo spätného porovnania dvoch skupín pacientov s HCV – jedna skupina HIV pozitívna a druhá HIV negatívna – ktorí boli liečení v Madride medzi januárom 2001 a januárom 2008.

Súčasná štúdia

Najnovší výskum podstúpilo 253 pacientov (119 s koinfekciou HIV-HCV, 134 s monoinfekciou HCV), ktorí dokončili najmenej 48-týždňovú liečbu pegylovaným interferónom s ribavirínom s nemerateľnou hladinou HCV RNA (< 10 IU/ml) na konci terapie. Pacienti s koinfekciou HIV-HCV boli v porovnaní s druhou skupinou mladší (41 oproti 46 rokom priemeru), častejšie muži (74 % oproti 58 %), menej zastúpení ťažšie liečiteľnými genotypmi 1 alebo 4 (70 % oproti 80 %) a mali viac rozvinutú pečeňovú fibrózu.

Typicky je u pacientov s trvalo nemerateľnou hladinou HCV RNA po 24 týždňoch od ukončenia kompletnej terapie klasifikované dosiahnutie trvalej virologickej odpovede (sustained virological response, SVR), ktorá je aspoň u HIV negatívnych jedincov braná ako "vyliečenie". Tu však boli stanovené kategórie pacientov:

• pacienti s včasným relapsom (do 12 týždňov od ukončenia liečby)
• pacienti s neskorým relapsom (od 12 do 24 týždňov od ukončenia liečby)
• pacienti s veľmi neskorým relapsom (po 24 týždňoch od ukončenia liečby)

Výsledky

• Z celkom 253 pacientov v analýze dosiahlo SVR 170 osôb, 12 malo zanedbateľný nárast a 71 pacientov malo relaps HCV.
• Štyridsaťjeden zo 134 (30,6 %) pacientov s koinfekciou HIV-HCV prekonalo relaps HCV v porovnaní s 30 zo 119 (25,5 %) pacientov s monoinfekciou HCV.
• Medzi 41 HIV-HCV pacientmi s relapsom bolo 20 (47,8 %) s včasným relapsom, 19 (46,3 %) s neskorým relapsom a 2 pacienti (4,9 %) s veľmi neskorým relapsom.
• Medzi 30 HCV pacientmi s relapsom to zodpovedalo 16 (53,3 %), 9 (30,0 %) a 5 osobám (16,7 %).
• Medzi HIV-HCV pacientmi bol HCV genotyp 1 až 4 výraznejšie asociovaný s relapsom HCV (p < 0,01), oproti genotypu 2 a 3.
• Okrem jedného pacienta s genotypom 4 mali všetci pacienti s neskorým relapsom HCV genotyp 1.
• Medzi pacientmi s veľmi neskorým relapsom bol návrat HCV detegovaný medzi 30. a 105. týždňom po ukončení terapie.

Zhrnutie

Na základe týchto poznatkov sa incidencia relapsu HCV významne nelíši u pacientov s monoinfekciou HCV a pacientov s koinfekciou HIV-HCV, i keď u koinfikovaných pacientov má trochu častejšiu tendenciu. Čas do relapsu po ukončení terapie sa tiež výraznejšie nelíši v závislosti od HIV štatútu.

(ercp)

Zdroj: Liz Highleyman. XVII International AIDS Conference, August 2008, Mexico.